Prvé očkovanie
Štvrtý mesiac sme malej odštartovali skvelo. Išli sme na jej prvé očkovanie, vravím to bude v pohode, čo sa môže stať.. A v podstate to tak bolo, zvládla to v pohode. Pani doktorka nás pochválila, že pekne prosperuje, že je stále kojená (áno, na tomto mám nulovú zásluhu), a išli sme domov.
Švagriná nám povedala: "nebojte sa, ale aby ste vedeli, po očkovaní môže dieťatko dostať febrilné kŕče, ale to sa nestáva často..." Jasné, hneď som sa obrátil na poradcu Google, prečítal som si a v hlave zasa otázka: prečo? prečo majú ľudia deti? Zas sa budeme báť celú noc. Takže sme si nachystali bezkontaktný teplomer a číhali jak poľovník na posede.
Ale tak v pohode celý deň nič, tak si vravíme jak dobre, pustili sme si Netflix, ideme pozerať Stranger Things, a vtedy sa začali diať „stranger things“ - malej začala stúpať teplota. Prvorodiči, samozrejme sme to zvládli s prehľadom, hneď behačky po byte, čo robiť, kde je k* ten nurofen ? Aha tu, ok a čo s tým?! Zas som si prečítal čo sú tie kŕče zač, pre istotu. Vyhrabal som teplomer a dúfal som že bude všetko v poriadku.
Človek by ani neveril, čo všetko si má naštudovať. Ale vďaka bohu dali sme jej príjemný jahôdkový nurofénik a spinkala do rána. A ráno jej už nič nebolo.
V tomto období už máme hryzátka a plyšákov v celom byte bez problémov, dostala novú hrazdičku, pod ktorou moc dlho nevydržala, ale pripevnili sme tam opäť nášho kamoša Boo-a a žirafku a bolo dobre.
Taktiež sme jej zaobstarali tie hracie deky/podložky, nech sa môžeme blázniť na zemi, a zaobstarali sme jej viaceré interaktívne hračky a tie šuštiace knižky, čomu sa tiež veľmi tešila.
Vraví sa, že dieťa sa okolo tretieho mesiaca mení, já som moc tomu neveril, no po prvých troch pokojných mesiacoch, kedy sme prespali celú noc, som začal badať jemné zmeny, a to hlavne tú, že sme začali byť celé noci hore. :D Takže sme jej spievali, VEĽA a VŠETKO od východňárskych, cez ľudové až po Horkýže slíže. Skúšal som aj rap, ale na to asi bude musieť dorásť.. Nie vždy to na ňu fungovalo a niekedy v pokročilých ranných hodinách prišiel na rad už aj kočík, pre tieto chvíle 
vyberajte kočík s aretáciou, nemal som väčšie nervy ako keď sa mi stále točili predné kolieska. Na druhej strane keď začala spievať maminka, na mňa to fungovalo VÝBORNE! :)
Čo však začal byť problém, bolo to, že malá zdedila niečo po mne - lenivosť. Prestala nám rásť a priberať, ale najprv to bolo také, že nepribrala od poslednej poradne, nevadí, uvidíme na ďalšej, ale tak sme sa rozhodli, že ju budeme vážiť pred a po jedle. Tak sme si museli zaobstarať novorodeneckú váhu. Zistili sme, že mladá slečna si cucne len tak aby mala akurát a stačí jej, potom ju to už nebavilo. A tak sme sa chystali na ďalšiu poradňu, že uvidíme čo sa bude diať a ako postupovať s jej objemovkou.